Veď čo je viac ako ľudský život?
Rozhovor s Evou Eperješiovou,
matkou 5 dospelých detí. Zažila a pretrpela si stratu dieťatka po spontánnom
potrate. Nesúdi ani neodsudzuje ženy, ktoré sa rozhodli nechať usmrtiť bytosť
vo svojom tele. Aj keď si nevie predstaviť, že by sa sama k takému kroku
odhodlala.
• Čo pre Teba znamenala rodina ako pre malé
dievčatko, školáčku, gymnazistku? Čo znamená ako pre mamu a dnes už aj starú mamu?
Kým som bola dieťa, či školáčka, vôbec som si túto
otázku nekládla. Bola pre mňa úplná samozrejmosť, že žijem v rodine,
s rodičmi, tromi mladšími súrodencami a s babičkou. Tú som mala
veľmi rada, považujem za vynikajúce, že som ju zažila v našej rodine
a že som vyrástla s pocitom, že tvorí neoddeliteľnú súčasť našej
rodiny. Žili sme na dedine neďaleko Košíc a na gymnáziu v meste som si začala
uvedomovať, že žiť v spokojnej veľkej rodine nie je až takou
samozrejmosťou.
